Templářské či Pape(žské)?

Bola sobota, popoludnie, focaccia hotová a my pripravení na návštevu. Keďže v sobotu malo byť tornádo, kamarát sa nám ponúkol, že príde po nás autom a zároveň vyskúša svoju novú navigáciu. Po chvíľke čakania dorazil a my sme sa mohli vydať naproti ďalším chuťovým dobrodružstvám a to i v zlom počasí, kam by človek nevyhnal ani psa.

Po príchode k priateľom na nás čakal stôl plný pochutín a samozrejme nejaké tie vínka. Tak ale po poriadku, či neporiadku. Na začiatok sme čo to pojedli zo šuniek, salám a syrov a pomaly sme sa začali oddávať vínu.

Na začiatok sme zvolili biele víno z Naipo Valley z Chile, bola to Tarapaca Chardonnay 2006 a musím povedať, že to bola vynikajúca voľba. Víno bolo číre, malo žlto – zlaté s vysokou viskozitou. Vôňa bola jemná až maslová, bolo cítiť tóny citrusových plodov (prevažne grep) a zrelý ananás. Chuť vína bola komplexná, mierne minerálna a plná. V tónoch bolo cítiť jemnú kyselinku a na dochuti hlavne citrusové plody. I keď nie som fanúšik Chardonnay, povedal som si, že si toto musím niekedy kúpiť aj domov.

Čas pomaly plynul, fľaša sa vyprázdňovala a na rad prišlo druhé číslo večera. Sprvu sme boli všetci skeptický, keďže to bolo víno, ktoré nemalo podľa malej nálepky na hlinenom džbánku žiadny prívlastok, bolo to len akostné víno. Bolo to víno Cabernet Sauvignon, Templářské sklepy Čejskovice, ročník 2002. Po otvorení džbánku sme však rázom vytriezveli, podcenili sme ho. Tekutina v džbáne bola rubínová až purpurová s miernou viskozitou. Víno malo dosť komplexnú vôňu na to, že to nebol barik. Bolo cítiť ihličnaté dreviny, kožu, gumu čierne ríbezle, čučoriedky a občas závan konského potu. Vskutku zaujímavé. Chuť bola takisto komplexná, drevitá a hodne dlhá s jemnými trieslovinami. Po akcii sme sa všetci zhodli, že to bolo prekvapenie večera.

Po tomto zážitku sme si dali malú pauzu a pripravovali sme sa na jedlo. K večeri sa podávali Al Porcini plnené syrom, no boli výborné. Medzitým sa nám už takmer hodinku dekantoval papierový šampión večera z vinárstva Clos des Papes, Chateauneuf du Pape, ročník 2000. Po výbornej večeri a malej pauze sme usúdili, že snáď 90 minút by tomuto favoritovi mohli stačiť a pomaly sme začali rozlievať víno do bublín. Po naliatí nám bolo hneď jasné, že toto víno je alkoholová bomba (ako to sľubovala vineta). Charakterizovala ho vysoká viskozita, farba bola krvavá, tehlovo červená, ale jemne priehľadná. Vôňa bola prinajmenšom zaujímavá, hodne korenistá a pikantná. Bolo cítiť zelené korenie, ostružiny, černice a ihličie. Chuť bola ťažko to nazvať, ale určite temná, alkoholická, hodne tanínová, ťažká. Dochuť bola kávová a na jazyku zostávali horké stopy po kôstkach z ovocia. Ku koncu sme zistili, že 90 minút bolo tomuto šperku málo a ešte ďalšia hodinka by mu neuškodila, keďže na záver, keď nám pápežský mok dochádzal, sme začali cítiť v vo vôni a chuti pravú ovocnú silu tohoto vína. Škoda, aspoň sme sa poučili a ďalší Chateauneuf necháme v karafe omnoho dlhšie.

Clos des Papes došiel a my sme začali premýšľat, čím dorazíme tak vynikajúci večer. Voľba padla na poslednú fľašu večera. Stal sa ňou Cabernet Sauvignon ročník 2004 s prívlastkom ľadové víno z vinárstva Rakvice. Farba vína po otvorení bola hodne iskrivá, číra a mala čerešňovo – lososový odtieň. Vôňa hrala ovocím, bolo cítiť prezreté jahody a čerešne, jemný nádych ružových kvetov a medu. Veľmi príjemné. Chuťovo víno takisto nesklamalo. Na jazyku bolo cítiť komplexnú, sladkú a olejovitú chuť, ktorú dotvárali tóny medu a ovocia. Jednoducho to sladký dezert na záver.

Večer sa určite podaril a snáď čoskoro bude ďalší v podobnom znení.

2 Comments

Comments RSS TrackBack Identifier URI