Momentálne pracujem na novej stránke a i keď síce mám nejký ten článok pripravený, pustím ho na web až na novom blogu. Takže stay tuned! Už čoskoro nový a nezávislý, vlastný blog!
Bola sobota, popoludnie, focaccia hotová a my pripravení na návštevu. Keďže v sobotu malo byť tornádo, kamarát sa nám ponúkol, že príde po nás autom a zároveň vyskúša svoju novú navigáciu. Po chvíľke čakania dorazil a my sme sa mohli vydať naproti ďalším chuťovým dobrodružstvám a to i v zlom počasí, kam by človek nevyhnal ani psa.
Po príchode k priateľom na nás čakal stôl plný pochutín a samozrejme nejaké tie vínka. Tak ale po poriadku, či neporiadku. Na začiatok sme čo to pojedli zo šuniek, salám a syrov a pomaly sme sa začali oddávať vínu.
Na začiatok sme zvolili biele víno z Naipo Valley z Chile, bola to Tarapaca Chardonnay 2006 a musím povedať, že to bola vynikajúca voľba. Víno bolo číre, malo žlto – zlaté s vysokou viskozitou. Vôňa bola jemná až maslová, bolo cítiť tóny citrusových plodov (prevažne grep) a zrelý ananás. Chuť vína bola komplexná, mierne minerálna a plná. V tónoch bolo cítiť jemnú kyselinku a na dochuti hlavne citrusové plody. I keď nie som fanúšik Chardonnay, povedal som si, že si toto musím niekedy kúpiť aj domov.
Čas pomaly plynul, fľaša sa vyprázdňovala a na rad prišlo druhé číslo večera. Sprvu sme boli všetci skeptický, keďže to bolo víno, ktoré nemalo po
dľa malej nálepky na hlinenom džbánku žiadny prívlastok, bolo to len akostné víno. Bolo to víno Cabernet Sauvignon, Templářské sklepy Čejskovice, ročník 2002. Po otvorení džbánku sme však rázom vytriezveli, podcenili sme ho. Tekutina v džbáne bola rubínová až purpurová s miernou viskozitou. Víno malo dosť komplexnú vôňu na to, že to nebol barik. Bolo cítiť ihličnaté dreviny, kožu, gumu čierne ríbezle, čučoriedky a občas závan konského potu. Vskutku zaujímavé. Chuť bola takisto komplexná, drevitá a hodne dlhá s jemnými trieslovinami. Po akcii sme sa všetci zhodli, že to bolo prekvapenie večera.
Po tomto zážitku sme si 
dali malú pauzu a pripravovali sme sa na jedlo. K večeri sa podávali Al Porcini plnené syrom, no boli výborné. Medzitým sa nám už takmer hodinku dekantoval papierový šampión večera z vinárstva Clos des Papes, Chateauneuf du Pape, ročník 2000. Po výbornej večeri a malej pauze sme usúdili, že snáď 90 minút by tomuto favoritovi mohli stačiť a pomaly sme začali rozlievať víno do bublín. Po naliatí nám bolo hneď jasné, že toto víno je alkoholová bomba (ako to sľubovala vineta). Charakterizovala ho vysoká viskozita, farba bola krvavá, tehlovo červená, ale jemne priehľadná. Vôňa bola prinajmenšom zaujímavá, hodne korenistá a pikantná. Bolo cítiť zelené korenie, ostružiny, černice a ihličie. Chuť bola ťažko to nazvať, ale určite temná, alkoholická, hodne tanínová, ťažká. Dochuť bola kávová a na jazyku zostávali horké stopy po kôstkach z ovocia. Ku koncu sme zistili, že 90 minút bolo tomuto šperku málo a ešte ďalšia hodinka by mu neuškodila, keďže na záver, keď nám pápežský mok dochádzal, sme začali cítiť v vo vôni a chuti pravú ovocnú silu tohoto vína. Škoda, aspoň sme sa poučili a ďalší Chateauneuf necháme v karafe omnoho
dlhšie.
Clos des Papes došiel a my sme začali premýšľat, čím dorazíme tak vynikajúci večer. Voľba padla na poslednú fľašu večera. Stal sa ňou Cabernet Sauvignon ročník 2004 s prívlastkom ľadové víno z vinárstva Rakvice. Farba vína po otvorení bola hodne iskrivá, číra a mala čerešňovo – lososový odtieň. Vôňa hrala ovocím, bolo cítiť prezreté jahody a čerešne, jemný nádych ružových kvetov a medu. Veľmi príjemné. Chuťovo víno takisto nesklamalo. Na jazyku bolo cítiť komplexnú, sladkú a olejovitú chuť, ktorú dotvárali tóny medu a ovocia. Jednoducho to sladký dezert na záver.
Večer sa určite podaril a snáď čoskoro bude ďalší v podobnom znení.
Včera na obed sme doma premýšľali , čo si spraviť pod zub a takisto, čo vziať so sebou na návštevu našim priateľom. Po krátkej úvahe padla voľba na talianske jedlo. Jane sa rozhodla spraviť focacciu alá “Jane”, mierne dotvorená zemiakmi a cibuľkou. Veď sa pozrite na to sami. Na ukuchtenie focaccie alá “Jane” potrebujeme:
200 gr polohrubej preosiatej múky
200 gr hladkej preosiatej múky
plnú čajovú lyžičku soli
1 dcl smotany
1 vajce
1/3 masla Hera
necelé 1dcl oleja
1,5 dcl teplej vody
1 polievkovú lyžicu cukru
1 kocka dorždia
3 väčšie zemiaky
2 veľké alebo 3 stredne veľké cibule
0,5 - 1 dcl olivového oleja
Do väčšej nádoby, v ktorej budeme miesiť cesto, si preosejeme múku a pridáme soľ. Zároveň si do jednej šálky alebo pohára rozbijeme vajíčko, pridáme smotanu a vyšľaháme to. Do druhej šálky dáme teplú vodu s cukrom a droždie, necháme ho rozpustiť a stáť 5 min. Ďalej si do malej misky dáme Heru a olej a necháme to rozpustiť. Pokiaľ máme všetko takto pripravené, vyberiem si plech na pečenie a celý ho potrieme Herou, ale pozor nie tou 1/3, čo sme dali do oleja, ešte nám predsa zostalo nejaké zvyšné maslo, ktoré môžeme použiť. Tak keďže už máme takmer všetko pripravené, môžeme začať miesiť cesto. Do nádoby s múkou vylejeme vykysnuté droždie, olej s herou a vajíčko so smotanou, cesto miesime cca 10 min, kým nemá správnu, hladkú konzistenciu. Keď máme cesto hotové, položíme ho na plech na pečenie a vložime ho do mierne zohriatej rúry, ale vypnutej rúry aby nám pekne kyslo na 40 minút. Počas kysnutia si posekáme zemiaky a cibuľu na tenké kolieska.
Tak a teraz prichádza posledná fáza pečenia. Vykysnuté cesto pokryjeme nakrájanou cibuľkou, ktorú potrieme olivovým olejom a posolíme, na ktorú ešte naskladáme naplátkované zemiaky, takisto ich potrieme olivovým olejom. Dochucujeme to podľa potreby a chutí, my sme to celé mierne posolili, okorenili čerstvým korením a posypali provensálskym korením. Počas poslednej fázy zapneme rúru na 200 stupňov a pripravíme ju k optimálnej teplote na pečenie. Keď je už všetko hotové, vložíme focacciu do rúry pečieme cca 20 – 25 min, podľa potreby.
Po upečení nám vykĺzla z rúry takáto focaccia. Prajeme bon appétit!
Pred mojou návštevou domova na Slovensku som s bratom preberal pitie vína a jeho odpoveď bola vždy, že nemá rád víno, lebo má z neho zlý pocit v žalúdku a zvýšené kyseliny. Zobral som ho za slovo a cestou domov na Slovensko som mu kúpil fľašu Shiraz - Cabernetu, aby nepovedal, že trochárčim s ľahkými vínami. Ďalší večer po mojom príchode som k Shirazu pridal aj nejaké to barikované tempranillo aby som mu dotvoril obraz, čo má piť aby nemal žalúdočné problémy. Nebolo treba dlho premýšľať, ktoré najskôr otvoriť, moja voľba padla na španielsku perlu z okolia mestečka Tarragona. Bolo to víno Baturriga Tarragona 2002 reserva z odrôd tempranillo a granacha, bola to reserva čo stála 9 mesiacov v barikoch. Farba vína bola granátová s mierne fialovými okrajmi. Vôňa bola príjemná, nenásilná a ovocná, bolo cítiť hlavne prezreté tmavé ovocie, prevažovali višne a maliny. Samozrejme barik sa nezaprel a bol príjemne dymový s podtónom tabaku. Chuť bola harmonická, no nie príliš výrazna ako je to u barikovaných vín zvykom. Takisto triesloviny boli príjemne mierne a nenarúšali malinovú dochuť, sem tam bol v ústach cítiť i závan medu. Čo dodať víno to nebolo špatné a myslím, že sa mi pomaly darilo presviedčať brata, že nie je víno ako víno.
Aby som mu to však celkom vyvrátil, po dopití tempranilla som sa odhodlal mu naservírovať trochu ťažšiu paľbu, a to už spomínaný Shiraz – Cabernet od Jacob’s Creek, ročník 2005. O víne od Jacob’sov som si prečítal už zopár recenzií a hodnotení a po zvážení toho, že známky dostávalo dosť vysoké, som to riskol, kúpil ho a uštedril mu ranu z milosti otváračom na korkové zátky. Po predýchaní moku som v očakávaní víno rozlieval do bublín a snažil sa nasať prvé tóny rinúce sa z 13,5% vína von. Farba vína bola obdobná akú malo predošlé tempranillo, plná s peknou viskozitou. Víno malo silný nádych lesného ovocia, ostružín a drienok, mierne to dokresľovala jemná vôňa dymu. Po napití sa víno rýchlo rozvíja, ako vlna. Plná, vyvážená a štruktúrovaná chuť s dochuťou po ostružinách a lesných jahodách s mierne vyššími trieslovinami tvorili veľmi osobitú a nezapomenuteľnú chuť tohto vína. Jacob’s určite patrí medzi tie lepšie vína (hlavne ho nechať archivovať tak 4-5 rokov) a našiel si u mňa pevné miesto pre svoju osobitú chuť.
Cena: 260,- Czk
Bol to skvelý večer a po tomto zážitku plného nepoznaných chutí, brat priznal, že dobré víno existuje a rád si to zas niekedy zopakuje.
Tak dnes som sa nechal prehovoriť kolegom a na miesto hodiny španielčiny som šiel s ním do vinotéky v pasáži Lucerna na degustáciu. Konala sa tam degustácia vín vinárstva Viña Morandé z Chile. Už zo začiatku som bol plný očakávaní, aké prekvapenia pre nás skrývajú vína z hrozien, ktoré sa zbierajú o 6 mesiacov skôr v Central či Maipo Valley ako u nás. Nebudem to tu nejako obšírne rozoberať keďže to bola koštovka na stojaka a nemám vôbec žiadne poznámky či fotky. Zato sa však posnažím zhrnúť svoje postrehy. Na prezentačnom stole nás čakalo 9 rôznych vín.
Celé to začalo odrodou Pinot Grigio 2006 – veľmi príjemné a osviežujúce víno, vyvážená chuť s dochuťou po grapefruite, hodne zaujímavé a určite rozdielne oproti rulandským šedým u nás. Ako druhý prišiel na rad Sauvignon Blanc 2006 – tu musím podotknúť, že to nie je ten sauvignon, na ktorý sme zvyknutí u nás, mal plnšiu vôňu a chuť nebola zďaleka tak kyselková, skôr citrusová, bola viac vyvážená a dlhá, priznám sa, že patril k najlepším čo som kedy pil. Tretí kúsok bol na naše pomery jeden z najzaujímavejších, bolo to barikované Chardonnay 2006 – víno bolo uložené cca 1 rok vo francúzskych dubových sudoch a výsledok je fascinating – víno malo žltú farbu, podobnú extra virgin olive oil alebo sirup, vôňa bola sladká, medová a po dubových sudoch, celé to dotvárala chuť po prezretom tropickom ovocí, mede a dubovom dreve. Ďalšie víno v poradí štvrté bolo Merlot Rose 2006 – zaujímavé ľahké víno s príjemnou ovocnou chuťou, nejako ma neoslovilo, ale pre toho kto má rád ružové vína ako môj kolega, je to dobrý výber. Piate vínko bol nebarikovaný Syrah 2005 – tento kúsok ma nijako nezaujal, pre mňa to bolo chuťovo hodne ploché víno i keď dosť ovocné s miernou kyselinkou.
Po tomto výbere nasledovala moja obľúbená časť, barikovaná. Prvé v poradí bol Cabernet Sauvignon 2005 – krásna granátovo farba tekutiny, vôňa po tmavom ovocí, korení a vanilky, guľatá chuť bola trochu ostrejšia, ale nie nepríjemná, dochuť po prezretom ovocí, snáď čučoriedky to mohli byť. Nebolo to špatné, no mohlo to byť i lepšie. To najlepšie však ešte len malo prísť, pretože ďalší v poradí šiel Merlot 2005 – farba bola podobná cabernetu, len bola viac do fialova, i vôňa mala nádych fialiek a dymeného dreva. Chuť bola príjemná, nenásilná, veľmi vyvážená, po tmavom ovocí, občas závan čokolády.
Ako posledné dva vína boli špecialne kúsky od Morandé. Začínal to Cabernet Sauvignon Gran Reserva 2005 – malo krásnu takmer fialovú farbu, vôňa bola mierne korenistá, dal sa rozpoznať závan po čučoriedkach a dyme. Chuť bola vyvážená, plná a dlhá s dochuťou po korení a vanilky. Bol to môj favorit degustácie. No a posledné víno v poradí deviate bolo z edície limitovaných vín – Edición Limitada, Carmère 2005. Z tohto vína bolo vyprodukovaných len 22 barelov na celý svet, hm zaujímavé číslo. Bolo to v skutku zaujímavé víno, farba ťahala do fialova, hodne hutná konzistencia. Vôňa bola po lesných plodoch a celé to pre istotu dopĺňal nádych dymu. Chuťovo bolo víno harmonické s chuťou tmavého ovocia (občas preblysla čokoláda), príjemné trieslovinky, hodne plné a svojrázne s dosť dlhou dochuťou .
Čo dodať na záver? Bol to príjemný večer strávený pri skvelom víne a pokece. Myslím, že Morandé absolútne nesklamalo a Chile má čo ponúknuť. Osobne som si na záver ešte kúpil domov fľašu barikovaného Merlotu. ¡Brindar por la salud!
*ilustračné foto
Tak po dnešnom rannom článku od Skleničky som dostal chuť na zaujímavý ryzlink. Keďže v bielych vínach nie som až tak doma, dosť som premýšľal či si ho fakt mám kúpiť. Nakoniec som sa však rozhodol jednu fľašu si kúpiť. Nemal som príliš času na výber a rýchle som preletel ponuku vín v shope a rozhodol som sa pre Ryzlink Rýnsky ročník 2005, neskorý zber z vinárstva Lechovice na Morave. Po príchode domov som nechal mušt pekne schladiť a po dlhej procedúre som fľašu otvoril a nalial si do pohárika.
Farba bola mierne žltá, tekutina bola hutnejšia a plná malinkých vzduchových bubliniek, akoby perlilo. Čo ma však pozitívne prekvapilo, bola jeho vôňa. Mala nádych čerstvého medu z lipových kvetov a bola hodne nasladlá a osviežujúca. Tak ako vôňa pokračovala i chuť. Ťažšia, ale plná a pevná chuť s pocitom, že človek pije čaj s lipovým medom, bola doplnená mierne vyššími kyselinkami, ktoré umocňovali zážitok. Piť toto víno bol veľmi príjemný zážitok. I keď tento ryzlink nepatrí do top triedy, priznám sa, že mne osobne dosť chutil a určite si na neho vzpomeniem keď sa budem obzerať po bielom moku.
PS: Díky Sklenička, bol to skvelý tip 
.
Cena: 199,- Czk
X Faktor alá repete: Určite.
Počas prezerania zahraničných blogov a oficiálnych stránok o víne, sem tam človek natrafí na zaujímavé veci. Ja som našiel jednu zaujímavú tabuľku na jendom americkom vínnom blogu, ktorá sa týka niektorých archivačných vín zo sveta. Tu je tá tabuľka.
Tento post je úplne nečakaný a netrebalo vôbec premýšľať prečo ho napísať. Práve som so pričuchol a ochutnal „Merlot“ z Chile s etiketou Maybach, ročník 2007, ktoré kúpila naša kamarátka. Bohužiaľ musím povedať, že firmy ktoré toto víno vzrábajú, vyvážajú a dovážajú k nám by som najradšej zrušil zo sveta. Robia špatnú povesť tak úžasnej tekutine ako je víno. Totiž ten kvázi merlot smrdel ako kanál a stará handra na riad a chutil ako stoka s pokazenými vajcami. Nedokážem si dať odpoveď na otázku, prečo. Prečo sa také niečo vôbec predáva???
Posledných pár dní bolo hodne hektických. Nemal som čas ani čítať blogy na internete a to nehovorím o písaní toho svojho. Konečne to však na chvíľu poľavilo ako sneh na jar vo „februári“. V piatok som cestoval pozrieť rodičov na Slovensko a už počas cesty som premýšľal, čo si doma otvorím. Mal som totiž od našich správu, že ma tam čakajú nejaké neurčené zásoby vína a to som ešte aj ja niesol domov fľašu austrálskeho shirazu a dve fľaše portského. Keďže som dorazil domov v piatok v noci, o vínku som si nechal radšej zdať a tešil som sa na ráno. V sobotu som šiel pozrieť zásoby a boli tam celkom pekné kúsky či už zo slovenských viníc od 3 putňového tokaja, cez rulandské šedé neskorý zber po argentínsky shiraz a španielske barikované tempranilo. Keďže som očakával ľahší obed a tak, tak som sa rozhliadal po niečom bielom, čo som ešte nepil a nedokázal som si presne predstaviť chuť. Môj zrak mi padol na fľašu mladého bieleho vína San Severo Bianco ročník 2006 z vinárstva Torretta Zamarra z južného talianska, okolie mestečka San Severo po ktorom dostalo aj pomenovanie. Fľaša s etiketou nevypadala vábne, ale keď som videl, že vinice majú d’apelltion particulier D.O.C., tak som neváhal, siahol som po ňom a otvoril ho k pečeným kuracím stehnám s fazuľovými luskami s restovanou slaninkou. Je to víno z odrôd Bombino a Trebbiano Vínko malo veľmi svetlý až blonďavý vzhľad, žiadna viditeľná viskozita (obsahuje len 11% alkoholu). Vôňa bola jemná a harmonická, kvetinková, občas bolo cítiť vanilku. Chuť bola nenásilná jemná, mierne zvýšené kyselinky (pripomínalo mi kus sauvignon blanc), ale nie nepríjemne, občas zostávala na jazyku dochuť kvetov, ktorá sa miešala s už spomenutými kyselinkami. Myslím, že voľba nebola špatná, i keď to nie je moja šálka kávy a bol by som radšej preferoval červenú chuťovú bombu na miesto ľahkej kvetinkovej. Každopádne, pokiaľ máte radi ľahké biele vína, nákupom tohto určite nič nepokazíte.
Cena: Netuším
X Faktor alá repete: Ano i nie, záleží na situácii.
jamie goode's wine blog ZápisnÃk pana Cuketky
Mike & Jane